nedeľa 20. marca 2011

Hoge Veluwe Kroller Muller Zonnige Dag!

Keďže neomylné internetové zdroje Holanďanom v piatok predpovedali prvý naozaj slnečný marcový víkend, s Beou sme sa rozhodli nepremeškať túto jedinečnú šancu a uskutočnili sme dlhšie zvažovaný výlet do neďalekého národného parku Hoge Veluwe. Doteraz si totiž pekné počasie vyberalo len pracovné dní a tak sme si radšej tie dva mesiace počkali a oplatilo sa:). Bea vypátrala ako sa na miesto dopravíme, neverbovala Kristen a Stephanie, aby sa k nám pridali a mne už stačilo len prinútiť sa v sobotu ráno vstať a pripojiť sa k nadšenej skupinke. Samozrejme, bez meškania by to u mňa už asi nešlo, nebudem predsa ľuďom dávať zbytočne nádej, že sa to raz zmení:P Našťastie mi bolo odpustené, autobus sme stihli, kúpu lístkov na vlak tiež (prvýkrát s využitím krvopotne zaobstaranej Voordeelurenabonnement karty) a okolo pol11ej sme boli na ceste do Ede-Wageningen. Cesta bola krátka, tak akurát na spracovanie šunkovo syrového croissantu zakúpeného na stanici;)


V Ede sme nastúpili na autobus do Otterlo, jedného zo vstupných miest do parku. Počas cesty autobusom, ktorú som mala vďaka jazykovému nedorozumeniu medzi vodičom a Beou zadarmo, sme si stihli všimnúť niekoľkých krás Ede-Wageningenu, vrátane roztomilého veterného mlynu neďaleko stanice, ktorý sme sa cestou naspäť rozhodli navštívíť. V Otterlo nám vodič odporučil prestúpiť na ďalší autobus, lepšie povedané mini dodávku,ktorá nás mala zaviesť do srdca parku. My sme sa však rozhodli risknúť to a šli sme pešo, ešte šťastie! Otterlo je kúzelné miesto. Každý dom je tu originál, to síce platí pre väčšinu holandských miest, tu to ale podľa mňa prekypovalo doteraz najväčšou koncentráciou kreativity. Od drevených postáv oddychujúcich pod stromami v záhrade a rôznych jarných dekorácií, až po plne zariadenú autobusovú zastávku s nočným stolíkom a sviečkami. Prvýkrát sme sa tu tiež stali svedkami drevákov v akcii! Malý chlapec v nich okolo nás veselo a pomerne rýchlo prebehol za ohromného klepotania. Otterlo si proste zapamätám, už len kvôli tým vynikajúcim palacinkám, ktoré sme si dopriali po vyčerpávajúcom dni v parku cestou naspäť do Ede.


Teraz niekoľko informácií k parku. Vyžaduje si celý deň a ideálne aspoň jeden piknikový kôš! Po zaplatení 16 eur (8 eur za park a 8 za múzeum) si pri vchode vyberiete jeden z pristavených bielych bicyklov (môj prvý výber nebol práve najšťastnejší:) a už vám nič nebráni v objavovaní krás tohto národného parku. Nachádza sa tu niekoľko sôch, nádherná príroda a hlavne úžasné letné sídlo Kroller Mullerovcov, ktoré nás doslova očarilo. Prehliadky interiéru nie sú pravidelné a musíte si za ne priplatiť. Práve tu sme si dali oddychovú pauzu, cappucino na brehu jazera a Stephanie a Bea nakŕmili rozmaznané kačky. Pred odchodom sme sa ešte rozhodli pre našu prvú sériu skákacích fotiek, v súčasnosti veľmi populárnych povinných súčastí albumov na facebooku:P


Cesta do múzea Kroller Muller je vyplnená niekoľkými inštaláciami a sochami, ktoré zaujmú na prvý pohľad a postarajú sa o vtipné fotografické kulisy. Samotné múzeum ma zaujalo hneď na začiatku vstupnou alejou umelecky stvárnených postupne oplodňovaných vajíčok, neskôr trochu nudilo niekoľkými ultramodernými dielami, prekvapilo predstavním prvých dvoch Picassových obrazov, ktoré som dokázala oceniť a nakoniec uchvátilo Van Goghovou zbierkou a niekoľkými ďalšími impresionistickými dielami od Moneta či Pissarra.


Po zhliadnutí interiéru sme tak povediac, nemali viac síl na ďalšie sochárske diela v záhrade múzea, jej prehliadka však bola celkom osviežujúca, najmä skupinové foto, sprevádzané vtipným nedorozumením s postaršími pravdepodobne holandskými turistami a hľadanie cesty z bieleho ,,labyrintu":) Ani osviežujúca záhrada však nedokázala potlačiť ukrutný pocit hladu a myšlienky na palacinky a tak sme sa vydali späť na cestu do Otterlo. 

Pre zhrnutie, tento výlet ma len utvrdil v tom, že táto krajina je moja krvná skupina, že sa rada bicyklujem, keď je vonku pekne a že bez palaciniek pravdepodobne nemôžem žiť:)!